Kto bojuje na Ukrajine za ruskú vládnucu triedu? Najčastejšie ľudia inej národnosti a nižšej sociálnej triedy.Chudobní, robotníci, roľníci, učitelia či malí podnikatelia sú nielen nástrojmi vojny, ale aj jej obeťami. Podľa nezávislých investigatívnych médií IStories (Important Stories) a tímu CIT (Conflict Intelligence Team) najviac mobilizovaných vojakov Ruska pochádza z jeho etnických republík a najchudobnejších vrstiev obyvateľstva.Tento stav ešte viac zhoršil útek strednej triedy do Kazachstanu a Gruzínska. Tá si do mobilizácie žila pomerne pokojný a pohodlný život. Poväčšinou šlo o ľudí, ktorým vadil nedostatok politických slobôd a chýbajúce príležitosti. Mnohí z nich verili, že sa je možné vrátiť do stavu zo začiatku roka, do roku 2020, alebo 2014 a postupne vyriešiť témy, na ktorých uviazol štát a spoločnosť. Verili v „normálnu“ budúcnosť, ktorá by priniesla lepší životný štandard aspoň pre ich okolie. Nebrali do úvahy kopiace sa spoločensko-ekonomické tlaky, ktoré sa napokon stali príčinou začatia vojny.Putinov režim však s ich odchodom neprišiel o opozíciu. Šlo skôr o podporovateľov liberálnych politikov, ktorí pre nich nemali žiaden politický program, iba výzvy k ďalšej emigrácii. Tieto vrstvy (lekári, inžinieri, vedci) na režime participovali a spoliehali sa na jeho postupné zlepšenie, takže si neuvedomovali rozpory, ku ktorým jeho existencia viedla. Príkladom týchto procesov sú digitálne projekty započaté starostom Moskvy Sergejom Sobjaninom. Zavedenie špičkových technológií síce modernizovalo mesto, no zároveň uľahčilo vykorisťovanie migrantov bez pracovných práv a uvrhlo milióny ľudí do úverového otroctva.Umožnil sa tak vznik obrovskej rezervnej armády dlžníkov ochotných nechať sa neverbovať do reálnej vojny. Táto skupina ani skutočná opozícia voči režimu však nie je v Rusku nijako zastúpená. Komunistická strana sa neopovážila protirečiť mu dvadsať rokov, odbory boli neutralizované jednoduchou korupciou, manipuláciami alebo vyhrážkami a predstavitelia sociálno-demokratických strán to nedovolili. Pritom práve skupina pracujúcich, ktorá nepatrí k servisnej triede intelektuálov, predstavuje pre režim nepredvídateľné riziko.Podľa ruského nezávislého novinára a aktivistu Nikolaja Andrejeva, s postupom času začala táto väčšina režimu prekážať v ceste. Ten doposiaľ fungoval na hladkom drancovaní energetických zdrojov a infraštruktúre zdedenej z dôb Sovietskeho zväzu. Prospech s príjmov však mala len menšina spoločnosti, pretože sa príjmy medzi obyvateľstvom nijako neprerozdeľovali. Vzhľadom na to, že väčšina obyvateľstva sa v budúcnosti črtá ako stále viac nahraditeľná migrantami alebo robotmi, a zároveň predstavuje nebezpečné riziko pre stabilitu režimu, hodí sa ako potrava pre kanóny pri ofenzíve na Ukrajine. Vojna tak plní nielen účel udržiavania ideologickej stability, ale i záverečnej fázy triedneho boja, ktorý sa mení na boj skutočný.Na tento vývoj upozorňoval už v januári tohto roka sociológ Greg Yudin, podľa ktorého útok na Ukrajinu nemôže byť žiadnym prekvapením, pretože bol logickým vyústením smeru, ktorým sa uberalo Rusko za posledné roky. Je to jediný spôsob ako môže Vladimir Putin a jeho oligarchovia ochrániť pred upadajúcim vplyvom doma i v zahraničí.
