Michal Gabriš

(koordinátor Bratislavského klubu DiEM25 + admin Facebook/YouTube stránky)

Narodil som sa v Bratislave, ale vyrástol som v Modre. Tam som chodil na základnú a strednú školu. Na vysokú som chodil v Bratislave. Som Mgr. Teórie kultúry. Už počas štúdia ma zaujímala kultúrna evolúcia, písal som o tom aj diplomovku a začal si pripravovať PhD. Chcel som robiť výskum o umelej inteligencii a kultúrnych dopadoch vzniku „silnej UI“. Nakoniec som ale ďalej neštudoval a začal pracovať v IT sektore. Hovorím plynule nemecky a anglicky, trochu francúzsky, býval som niekoľko rokov vo viacerých krajinách. Rád pracujem s ľuďmi, baví ma manažovať veľké teamy. Najväčší team, ktorý som mal nastarosti, mal 120 členov a generoval obrat okolo 120 miliónov ročne. Som odborársky predák v jednej z najväčších firiem na Slovensku. Vo voľbách 2020 som kandidoval za stranu Socialisti.sk do parlamentu a prekrúžkoval vyše 1000 kandidátov z 2700 kandidujúcich.  Som ženatý, bývam v Bratislave.

PREČO DiEM25?

Uvedomujem si, že globalizácia je pre ľavicu výzva a že na globálne výzvy treba dávať globálne odpovede. Z jednej krajiny, hlavne tak malej ako je Slovensko, sa nedá dosiahnuť nič relevantné. Ak si niekto myslí, že sa dá z pozície malej krajiny vyjednávať s nadnárodnými koncernami, ktorých ročný obrat niekoľko násobne prevyšuje HDP krajiny je hlúpy a nechápe ako svet a kapitalizmus fungujú. Aj preto odmietam zatváranie sa do bubliny národného štátu. Ja mám globalizáciu a internacionalizmus rád ako koncept. Spolupráca všetkých ľudí je to, o čo by sme sa mali usilovať. Sme tu všetci na jednej lodi, lebo sme všetci uhnetení z hviezdneho prachu a naše osudy sú pevne prepletené. To, že si to väčšina ľudí neuvedomuje neznamená, že to tak nie je.  Nerovnosť, ekológiu, militarizmus vieme riešiť len globálne, lebo sme za ne všetci do určitej miery spoluzodpovední.  Nedá sa byť súčasťou tohto sveta  a neniesť zaň zodpovednosť. Ak si niekto myslí, že sa pred svetom dá schovať a že ho tak budúcnosť nedobehne je naivný a nemali by sme takého človeka počúvať.

MOJA VÍZIA BUDÚCNOSTI – POKROK JE USKUTOČŇOVANÍM UTÓPIE

Predstavujem si svet, kde sa staráme jeden o druhého, kde nám nie je ukradnuté utrpenie iných bytostí, či už ľudí, alebo zvierat. Preto som popri DiEM25 aj členom Effective altruism hnutia https://www.effectivealtruism.org. Chcem žiť v krajine, kde budeme spolupracovať a zapájať sa do fungovania spoločenstva, v krajine kde je odborová organizovanosť vysoká a kde sa ľudia politicky angažujú. Kde je normálne byť aktívny člen spoločnosti (nie ako dnes, keď v odboroch je len približne 10% pracujúcich a členmi nejakej politickej strany je len 1% dospelých – pritom na Islande je v odboroch 92% pracujúcich a v Rakúsku je členom nejakej politickej strany o 1000% dospelých viac ako na Slovensku !!!!! – našou inšpiráciou majú byť najfunkčnejšie krajiny na svete a nie rovníková Afrika). Chcem žiť v krajine, pre ktorú je prioritou celoživotné vzdelávanie obyvateľstva, kde zdravie je priorita a myslí sa aj na prevenciu. Ak sú školstvo a zdravotníctvo priority, má to byť vidno aj v rozpočte štátu (čo dnes nie je pravda = priority sú inde). Chcem žiť v krajine, kde tí najslabší v spoločnosti nie sú fackovací panáci, ale kde sa im snažíme všetci pomôcť odraziť sa od dna. Bezdomovectvo nemá existovať rovnako ako živorenie na okraji spoločnosti. Chcem žiť v krajine, pre ktorú je čo možno najväčšia ekonomická rovnosť priorita  a nebojí sa progresívnych daní z príjmu a majetku ako aj progresívnych daní z dedičstva. Našou ambíciou má byť, aby nerovnosť klesala a nie narastala. Miliardári a multimilionári nemajú existovať a ich dnešná existencia je politickým zlyhaním našej civilizácie, našej krajiny. Chcem žiť v krajine, kde čo možno najviac firiem je vlastnených zamestnancami a kde sú ľudia celoživotne vedení k väčšej podnikateľskej zručnosti a zodpovednosti za vlastné profesné životy. Chcem žiť v krajine, kde pomer súkromného a verejného vlastníctva je približne 50:50, kde to čo funguje lepšie v súkromných rukách je súkromné a to čo funguje lepšie vo verejných rukách je verejné. Chcem žiť v krajine, pre ktorú trvalo udržateľný rozvoj je priorita a životné prostredie prenechá nasledujúcim generáciám v lepšom stave než v akom je dnes. Chcem žiť v krajine, ktorá bude konzumný spôsob života haniť a nie velebiť, kde nám v médiách budú predkladaní ako inšpirácia tí najvzdelanejší a najprosociálnejší z nás, nie primitívne na majetky vysadené indivíduá. Chcem aby sa reguloval objem reklamy, ktorý priemerný človek počas dňa vidí a aby počet videných reklám sústavne klesal a nie stúpal tak ako dnes. Chcem žiť v krajine, ktorá podporuje zákaz nukleárnych zbraní, podporuje znižovanie vojenských rozpočtov a dôraz kladie na globálnu spoluprácu, kultúrnu výmenu a obchod. Keď ľudia spolupracujú, nemajú dôvod sa napádať.