Krásne nablýskané mramorové obklady, vysoké stropy, zdobené vitríny a artefakty z celého sveta. Nejak takto by sme mohli opísať Britské múzeum, ktoré sa pýši jednou z najväčších zbierok múzejných exponátov z celého sveta. V príbehu pár minút môžete prechodom z jedného pavilónu do druhého putovať naprieč kontinentami. Jeden by sa aj zamyslel nad tým, koľko úsilia a financií asi muselo stáť zozbieranie takejto zbierky. Nemusí, väčšina bola ukradnutá, nezákonne vyvezená, alebo pofidérne odkúpená od inej imperiálnej veľmoci, ktorá sa snažila zničiť miestnu kultúru.To je prípad aj sôch Elginových mramorov. Sochy vytesané do mramoru, ktoré pôvodne zdobili vlys nad vchodom do chrámu bohyne Atény Parthenos na známom aténskom Parthenóne. Tie sa, tak ako veľa kusov národných pokladov ocitli v Britskom múzeu. Ako? Začiatkom 19. storočia ich od Osmanov, ktorí vtedy vládli grécku, vykšeftoval britský veľvyslanec a previezol do Británie. Osmania samozrejme nijak zvlášť neprotestovali, keďže potlačenie gréckej identity hralo v ich prospech a preto sa na likvidácii kultúrneho dedičstva radi zúčastnili. Do tohto momentu by sme mohli Britov považovať za hrdinov, ktorí zachraňujú svetové kultúrne dedičstvo pred barbarskou ríšou. Háčik je ale v tom, že od vzniku samostatného Grécka sa rôzne režimy a vlády v Grécku už 200 rokov snažia o navrátenie sôch naspäť. Briti sa roky vyhovárali na zlý stav sôch, ktoré by návrat nemuseli prežiť. Presne z toho dôvodu zapožičali časť sôch v roku 2014 na petrohradskú Ermitáž. Ak chcete vidieť dôkaz, že peniaze môžu poprieť aj fyzikálne zákony, tak už ďalej nemusíte hľadať.
Toto je ale len jeden z prípadov absurdnej arogancie, ktoré sa ohľadom depozitov v koloniálnych múzeách vedú. Británia sa snaží navonok ukazovať ako vyspelá postkoloniálna krajina. Momentálne ale patrí k tým, ktoré v otázke dekolonizácie urobili najmenej. Zatiaľ čo v iných koloniálnych krajinách postupuje mentálna kolonizácia smerom zhora, v Británii sa to nestalo. Povestné Elizabetino mlčanie ohľadne politických tém a okresanie svojich povinností len čisto na prezentačné účely malo svoje následky. Zatiaľ čo monarchovia iných koloniálnych štátov si sypali popol na hlavu a snažili sa aspoň symbolicky vykúpiť z hriechov kolonializmu (či úprimne ale nie to neviem, myslím ale, že išlo skôr o symboliku), tak Británia mlčala a mlčí stále. Krivdy ktoré páchali pri vykorisťovaní sveta a hromadení kapitálu ale ostali a vyzerá to tak, že nástupnícke štáty kolónií im to tak rýchlo nezabudnú. Keby mali všetky artefakty s pôvodom mimo Britských ostrovov vrátiť, ostali by ich múzeá prázdne. Na druhej strane, keď si chcem pozrieť egyptské artefakty, idem do Egypta, keď helénske tak do Grécka…….
